Písal sa rok 1955 a v bratislavskom Večerníku vyšiel článok s titulkom Usmievavý Ferko Kovár zabáva svojich spolužiakov. Malý štvrták si do školy v prírode v našich veľhorách pribalil maňuškové divadlo s úmyslom pobaviť spolužiakov. Divadlo hral aj svojim kamarátom usadeným na dvore za domom na Tabakovej ulici v Starom Meste, kde vyrastal. Z neba padali plagátiky s textom „Proletári všetkých krajín spojte sa“, ktoré na Bratislavu zhadzovalo lietadlo, a malý chlapec predvádzal predstavenie, ktoré si sám vymyslel. Keď na Firšnáli, ako po starom volali Gottwaldovo námestie, dnes Námestie slobody, púšťali šarkany, ten jeho sa odtrhol, vyletel do výšky a padol priamo na Novú scénu. Prešlo pár rokov a on v nej začal hrať. Na doskách, ktoré preňho znamenajú celý svet, stojí dodnes. Vraví, že keď človek starne, oveľa častejšie sa ponára hlbšie a hlbšie do pivnice svojej pamäti a stále sa prekvapuje, čo všetko v nej skladuje. Desiatky pôvabných historiek, ktoré zaplnili túto knihu, aby potešili našu ustráchanú dušu.

Jednoducho Ferko