Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy? Takmer tri mesiace, v reálnom čase, celý svet sledoval, ako ruská armáda pomaly ničí Mariupol – jedno z kľúčových miest východnej Ukrajiny.

„Narodila som sa v Mariupole a prežila som tam celý život. Je to mesto môjho detstva, mojej lásky a môjho šťastia. Videla som ho v rôznych podobách a formách, ale nikdy som si nemyslela, že ho uvidím mŕtve. Ani som si nevedela predstaviť, že budem opisovať jeho agóniu. Postavy z tejto knihy sú skutoční ľudia. Sú tomoji priatelia, príbuzní a susedia. Počas blokády, bombardovania, neustáleho ostreľovania a hladu, my, obyvatelia Mariupola, sme sa snažili prežiť. Písala som si všetko, čo sa nám dialo, aby som si zachovala zdravý rozum. Nemyslela som
si, že ja budem mať šancu uniknúť z tohto pekla, a preto som opísala všetky udalosti tak, ako sa naozaj stali,“ píše o svojej knihe Nadija Suchorukova.

Denníky Mariupola